Všeobecná verejná licencia GNU

28. júna 2007 Free Software Foundation (FSF) zverejnila tretiu verziu svojej GNU General Public License (GNU GPL). V priebehu osemnástich mesiacov predchádzajúcich zverejneniu nadácia spustila nebývalú verejnú diskusiu, publikovala štyri návrhy na webe a zhromažďovala názory verejnosti prostredníctvom špeciálne pre tento prípad napísanej webovej aplikácie, ktorá umožňovala označiť a okomentovať ktorékoľvek časti návrhov. Okrem toho FSF vytvorila štyri výbory pre diskusiu navrhnuté tak, aby reprezentovali širokú škálu dotknutých, od veľkých firiem až po súkromných používateľov.

Najnovšia GNU GPL rieši problémy, ktoré predošlá verzia nemohla, keďže za 16 rokov jej existencie sa udial obrovský rozvoj technológií. Ide o tieto problémy:

• Tzv. tivoizácia a metódy technologickej ochrany – Problém pomenovaný po video rekordéri TiVo, ktorý šíril slobodný softvér v prístrojoch, ktoré nespúšťali upravené verzie programu. Technologická ochrana súvisí s tým, aby niekto nemohol obchádzať niekoho autorské práva tým, že vyhlási softvér za slobodný.
• Nechcené nekompatibility s inými open source licenciami – Ako napr. so softvérovou licenciou Apache.
• Špecifickú americkú právnu terminológiu – Použitie licencie bolo problematické v niektorých krajinách kvôli americkému právnemu jazyku. Nová licencia preto venuje značnú časť napr. definícii pojmov.
• Vzostup webových aplikácií – Mnoho firiem používalo slobodný softvér pre veľké webové služby pre platby. Toto podľa definície v GNU GPL v.2 nebola distribúcia softvéru.
• Nevynútiteľnosť zmlúv o softvérových patentoch – Dohoda medzi Microsoftom a Novellom o nevynucovaní patentových nárokov na svojich používateľov vyvolalo obrovskú nevôľu, pretože to nepriamo potvrdzovalo, že Linux porušuje patenty Microsoftu. Prečo by inak Novell takúto zmluvu potrebovalo? Aby sa predišlo tomu, že každá verzia Linuxu bude napr. obsahovať zmienku o tejto dohode s Microsoftom, prišla aj časť v GNU GPL v.3, ktorá to zastrešuje.

Čítajte preklad licencie GNU GPL v.3.

Druhá verzia licencie GNU GPL, ktorá diktovala šírenie slobodného softvéru skoro dve desaťročia, bola vydaná v júni 1991. Hlavnou zmenou oproti prvej verzii GNU GPL (čítajte nižšie) bola klauzula “slobodu alebo život” – odsek 7, ktorý hovorí: “Ak sú vám rozhodnutím súdu, alebo obvinením z porušenia patentu, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu (nielen v súvislosti s patentmi), uložené také podmienky (či už príkazom súdu, zmluvou, alebo inak), ktoré sa vylučujú s podmienkami Licencie, nie ste tým oslobodený od podmienok Licencie. Ak nemôžete šíriť Program tak, aby ste vyhoveli zároveň svojim záväzkom vyplývajúcim z Licencie a iným platným záväzkom, nesmiete ho v dôsledku toho šíriť vôbec. ”

V roku 1990 sa začalo uvažovať nad tým, že by mohla existovať aj menej reštriktívna licencia, ktorá by bola užitočná najmä pre niektoré knižnice. Zároveň s GNU GPL v.2 preto prišla druhá licencia, tzv. Library General Public License (LGPL) – bola označená hneď číslom 2 (prvá verzia “neexistovala”), aby bolo zrejmé, že sa obidve licencie vzájomne dopĺňajú. Číslovanie verzií sa zhodovalo do roku 1999, keď bola vydaná verzia 2.1 licencie LGPL, ktorá ju premenovala na GNU Lesser General Public License, aby lepšie odrážala jej miesto vo filozofii GNU.

Čítajte preklad licencie GNU GPL v.2.

Prvá verzia licencie GNU GPL bola vydaná v januári/februári 1989 a chránila slobodný softvér pred dvomi obmedzeniami zo strany vtedajších šíriteľov softvéru:

• Prvým problémom bolo, že šíritelia softvéru sa mohli rozhodnúť publikovať len binárne súbory programu, ktoré sú síce spustiteľné, ale ľuďmi nečitateľné a teda nedali sa upravovať.

  GNU GPL v.1 preto určila, že každý šíriteľ binárnych súborov musí pod rovnakými licenčnými podmienkami poskytnúť aj človekom čitateľný zdrojový kód.

• Druhým problémom bolo, že šíritelia softvéru mohli pridávať dodatočné obmedzenia na softvér tým, že buď pridali obmedzenia k licencii, alebo kombinovali slobodný softvér s iným softvérom, ktorý ale už mal isté obmedzenia na svoje šírenie. V takomto prípade sa na kombinované dielo uplatňovali obe sady reštrikcií a tak sa pôvodne slobodný softvér stával neslobodným.

  GNU GPL v.1 tomu zabraňovala tým, že vyhlásila, že modifikované verzie ako celok musia byť šírené taktiež pod GNU GPL v.1. Vďaka tomu sa dal softvér šírený pod podmienkami GNU GPL kombinovať so softvérom s voľnejšími podmienkami, nezmenia sa tým totiž podmienky, pod ktorými sa distribuuje výsledný celkový softvér. Slobodný softvér sa ale so softvérom šíreným pod prísnejšou licenciou kombinovať nedal, pretože by tak došlo ku konfliktu s požiadavkami GNU GPL v.1 na šírenie pod touto licenciou.

Čítajte preklad licencie GNU GPL v.1.